Dobrý deň.
Je veľmi ťažké skoncipovať o sebe niečo rozumné, aby to nechalo v ľuďoch dobrý dojem a navyše pokiaľ ste veselá sarkastická beštia ako ja. 🙂

Narodený v Bratislave 1986
Vyštudovaný mechatronik
Vlastním pilotnú licenciu … no nájsť si o mne môžete veľa informácii, možno aj viac než si sám o sebe uvedomujem aj pod mojim starším pseudonymom “A2C”

Veľakrát dostávam otázku či som profesionálny fotograf.
Teraz sa skutočný profesionáli usmejú, pretože moja tvorba ešte tak ďaleko nepokročila.
Nie, nie som profesionálny fotograf. Fotografovanie ma ani neživí, zatiaľ.
Snažím sa však ísť si za svojim detským snom nechať tu po sebe svoju stopu, svoju prácu, jednoducho niečo, čo tu po mne zostane.

Som obyčajný muž, nepodlieham módnym výstrelkom, nepotrpím si na značkách, či luxusných doplnkoch života.
A myslím, že i to sa odzrkadľuje v mojej tvorbe.
Iste ste si všimli, že sa zameriavam na blízke portréty žien. To je moja kľúčová téma. Som muž a mám rád ženy. Snažím sa ich zachytiť a uchovať tú spomienku, čistú tak ako sa stala.

Ostatne to platí pre celú moju produkciu, či už sa jedná o fotenie fashion, svadieb, športu alebo proste produktov.
Nerád používam photoshop a vylepšovanie fotografii. Tým fotografia podľa mňa stratí svoj význam. Ja predsa fotografujem a nevytváram imaginárny obraz sveta.

Fotografia nemá byť dokonalá, nech si každý hovorí čo chce. Svet pred objektívom nie je dokonalý a ani nikdy nebude. Mojou úlohou nie je oklamať Vás, ale zachytiť skutočnosť.

Skutočnosť však vnímame každý svojimi inak. Preto nikdy nebude jedna a tá istá scéna, ktorú fotograf zachytáva, rovnako nasnímaná, upravená a prezentovaná ako na fotografii od iného fotografa.
Každý sme jedinečný 🙂

Fotografovanie ma vždy priťahovalo už od detstva aj keď som vtedy ešte nevedel prečo.
Ako dieťa ma priťahovali fotoaparáty hlavne zrkadlovky.
Prvý fotoaparát, na ktorý si pamätám, bol starý Zenit mojej tety Ingrid (ahoj 🙂 to si nečakala, že? 🙂 )
Samozrejme ako malé dieťa s takto peknou vecou narábať neviete ale zostal mi v pamäti a neskôr ako nefunkčný mi pristál aj doma 🙂

Druhý bol fotoaparát Kodak na klasické 35mm filmy môjho otca, no ako dieťa si neuvedomujete, že filmy stoja dosť peňazí a nie sú určené na “hlúposti” Takže mi bol čoskoro zabavený :)))

Keď digitálna technika pokročila ďalej opäť som sa chytil fotoaparátu tentokrát to už bol rodinný Kodak Z740.
Už ako staršie dieťa som si uvedomoval zásadný nedostatok. Prečo to ten fotoaparát neodfotí tak ako si to želám ja?
A moje fotografie z tohoto obdobia rozhodne nepatria k tomu, čím by som sa chválil.

Vďaka kolegovi môjho otca Milanovi Špánikovi som si mohol obchytať prvú “modernú” zrkadlovku aj keď ešte len na film.
To ma zaujalo a zistil som kadiaľ cesta vedie.

O pár rokov na to som si kúpil svoju prvú zrkadlovku Nikon. Popravde bolo to preto, že Canon mal každý.
Môj bývalý kolega Pavol Ragan bol vášnivý fotograf a fotil na Nikon. To on ma vlastne k tejto značke priviedol.
Mojou voľbou bol Nikon D3100, pretože ponúkal integrovaný režim fotoškoly. Využil som túto funkciu asi 2x.

Ten program, nie foťák 😀
Na tomto fotoaparáte som sa naučil všetkým základom a pravidlám fotografovania.
Tu som tie zákonitosti najviac pocítil na vlastnej koži. Prišiel som na pár obmedzení, pravidiel, poučiek a ako fotografa ma to posunulo ďalej.

S týmto staručkým malinkým foťáčikom, pardon zrkadlovkou, som si toho veľa užil. Prakticky som ho mal stále so sebou či už som išiel do práce, do lietadla alebo dokonca aj do obchodu. Vzniklo zopár nádherných snímkov a kopa gýčov v štýle HDR.

V roku 2015 som sa rozhodol pre krok vpred. V súčasnosti mi zdobí brašňu D610 s množstvom starších i novších objektívov, ktorými fotím moju súčasnú produkciu.

Ak sa Vám moja tvorba páči som veľmi šťastný, ak nie tak mi to neprekáža, ostatne každému sa páči niečo iné 🙂